Mesiac na Slnku

Myslel som že pochopím čas

stanem sa vládcom jeho stigmy

 

bol neskorý večer

vtáci odišli do iného brieždenia

stromy zhasínali svoje lampáše

vody tiekli pomalšie

utekal som s nimi až na vrch

a pomohol Mesiacu na oblohu

 

pri každom pohľade menil farby

zodvihnutý vietor ho zväčšil

nárek dieťaťa v údolí ho zmenšil

 

bola v ňom krutosť

nevinnosť bezbranného

a predsa -

letel rýchlejšie než jastrab

ponáral sa hlbšie do tmy

rozorvaných zátiší mojich žíl

prebleskujúcich telom

horúcich na dotyk

 

x x x

 

rozmnožený slabnúcim Slnkom

stál som na vrchu

sršal zo mňa prúd mesiacov

do dolín

kláštorov pevnej konštrukcie

kde sa miesi božské s božským

ale nikdy tam nechodím

 

nikdy som nebol svedkom mesačného svitu

vždy ma zdržal slnečný pohreb

kar mnohých jeho zívnutí