rukopis

Nedeľa

v kuchyni

vôňa kávy,

tvoje ruky,

jeho hlas: si láska môjho života

pozlátko,

usadí sa v hrudi ako vták,

ktorý konečne našiel

svoje hniezdo.

 

Piatok.

náhle odlomenie vetvy,

(ale bolo to naozaj

také náhle?

buď on nevie klamať,

alebo je tvoja intuícia

vyostrená na maximum.)

jesenné listy padajú,

drobia sa, 

rozchod sa vysloví ľahšie

než spoločná budúcnosť.

 

Sobota.

znovu-láska,

rozvibrované pery,

vraví: nemôžem uniesť myšlienku, že ťa stratím.

— medzi slovami však nepríjemne praská vzduch,

— medzi dotykmi cítiš nepoznaný chlad.

(Blaha Lujza, 

hrala mi ária čírej mánie 

vieš si predstaviť,

že ja som nám to na

100% uverila???)

Zmiešané signály,

svetlá semaforu,

ktoré blikajú súčasne

červená-zelená,

máš ísť či ostať stáť?

jeho oči sú spálené pole,

do ktorého sa bojíš vstúpiť.

 

Štvrtýkrát sa pýtaš:

je všetko v poriadku?

a odpoveď, pomalá,

ťažšia

než gravitačné pole:

už dávnejšie si myslím,

že nepatríme k sebe.

 

Zostane po tom

len útržok dotyku,

neistá spomienka

nebol to všetko sen?

Ako keby milovanie bolo

iba rukopisom v piesku,

ktorý more

každým prílivom

odplaví.

 

 

 

 

 

 

neked szentelve TDJ,

tükör arcomnak

9.5.20252025.8.31