Pocit vyvolaný morským príbojom počas nemej noci

Slza ktorá steká po líci

slza radosti

vpravo dole sa tvár mení

odkvapkáva z nej súcit

po lyžičkách

Strach je zakorenený pod viečkami

v nádobe čo sa plní

hneď zrána

hneď zas po dopade krásnych tiel

len svedomie nedokáže letieť

len hlava nemôže víriť prach

občas príde s nápadom

a ihneď zaspí

akoby nejestvovali dôvody bdenia

v roztrúsených slzách

keď horské priesmyky lkajú

o tvári

okamihu

a blízke sú vyvrhnuté rovnobežky

mosty kombinované i tečúce