Čas stráži tajomstvá

Čas stráži tajomstvá

Čas stráži tajomstvá staré,
sľuby šepkané, v letnom vánku,
boli sme dvaja, blízko seba, v páre,
dnes, ako dopisy, čo nemajú schránku.

Čas plynie, stopy zmýva,
až zostanú len chladné skaly.
V duši, ktorá ešte stále sníva,
prísľuby zabudnuté ostali.

Srdce ticho v spomienkach blúdi,
hľadajúc dávny žiar.
Nádej, sotva viditeľná, sa budí,
aby premohla horký snár.

Láska sa stratila? Pretrhlo sa lano!
Nádej zhasína? V hlbokých tmách.
Mlčky sa lúčime, v jedno ráno!
Prvý lúč má v očiach strach.

Čas plynie ďalej, neúprosne,
zanecháva prach našich dní,
snažiac sa zabudnúť bolestne,
že kedysi dvaja mali svoje sny.