Čakanie

Prichádzajú večné chvíle

v sakristii starého kostola

čas je neúplný

delí sa štvorcami strachu

 

čakal som na snívanie

v otvoroch zeme prenikalo svetlo

bolo tak nebezpečne blízko

 

zdalo sa že pôjdem na sever

smer sa vytratil

aj túžby

aj mlieko v pohári na balkóne

 

už sa nepozviechal

starec s tvárou starca

vyzývavým pohľadom pretáčal hodiny

ručičky sa rozpadávali pod tlakom jeho očí

pod jeho nohami rozkvitali stromy

kdekto sa pýtal na cestu

on im len zamával

trikolórou v tvare srdca

 

x x x

 

Bolesťou naplnený čakal som v zátiší

roky prešli bez pozdravu

v záhradách stáli chrámy bez pohnutia

bez pohnútky bičoval ma dážď

 

rozkradnuté deti tancovali valčík

túlením k sebe pripomínali alchymistov

v očiach im šľahali blesky

dospievali na dne posledného záblesku

a moje uši odrážali smútok

 

cítil som starnutie každej tepny

mäso mi odumieralo okamihmi neba

a predsa som rástol

vrstvil sa na dúhach a konských záprahoch

 

s každou sekundou narastal vo mne strach

neľudsky ma topil v oblačných jazerách

nebol som oblečený

v koži nejestvujúceho vyrážal som dych koreňom

 

prerástli ma stromy

široké ako desať ulíc

bol zo mňa starec

roztáčal som hodiny

ich ručičky mi ukazovali smer

a večnú slzu neexistencie