Skôr ako odíde deň

Skôr ako odíde deň

Deň letí víchrom nespútaného žrebca,
čas uháňa v ústrety horizontu,
ako by chcel dobiť prednú líniu frontu,
než začne sa noc, bez konca.

Skôr ako odíde slabý, slabnúci,
kým svetlo zhasne, zanechajúc chlad,
odkaz trvalý, svieti mi príklad,
prebúdzajúcej sa noci.

Pokojne túžim sadnúť si a vnímať,
ticho, čo padá na unavenú zem,
uzatváram kruh, posledný gem,
detaily života, musím si všímať.

Skromná túžba márnivého sebca,
hľadajúc spásu v jednoduchosti,
v tichej kráse obyčajnej večnosti,
keď život padá v stope unaveného bežca.

Lásku k životu, k chvíľam prítomným,
vážme si všetko, čo nám je dané,
srdcia otvorené, štedro rozdané,
radosť zdieľajme objatím úprimným.

Deň letí víchrom nespútaného žrebca
skôr ako odíde slabý slabnúci
pokojne túžim sadnúť si
skromná túžba márnivého sebca.