P. S.

Listy srdcia stromov
krášlia biedu domov
vetrom poslané
píšem ti do dlane
kým na ráno zradné
posledný padne.

Milovať nás učia,
kým nás láskou neumučia,
kým zomrie bozk prvý,
kým kvapka krvi
ostane chladná
cesta lásky bude hladná.

Život v tieni skrytý,
za múrom bolestí ukrytý,
hľadá svetlo nádeje,
kde radosť prežije
a v piesku času zmýva
čo bolo, je a býva.

V dlaniach osudu sa krútime,
pravdu v očiach nenájdeme.
Stratení v labyrinte snov,
hľadáme zmysel týchto slov.
No každý pád, každá rana,
prebudí v nás zabudnutého pána.

Tak píšem ti v tichu noci,
kým plamienok sviece horí.
O nádeji, čo nevyhasne,
kým láska v srdci rastie.
A keď sa ráno prebudíme,
možno to svetlo nájdeme.