Žije ticho, v každom z nás,
verí, že reťaz pretrhnúť sa dá,
že pravda rastie ako divý klas
a zajtrajšok si slobodu žiada.
Sloboda úbohá nemá,
ako obraz si na každej výstave,
máš väčšiu hodnotu, keď si nemá,
ako loď uviaznutá v cudzom prístave.
Obetné dary na krvavom oltári,
zaseknuté, ako hrdzavý klin,
prejdem sa po nebeskom chotári
a poviem si: Takto melie Boží mlyn!
A znovu v duši vietor zavanie,
odnesie prach zo starých rán.
Či sloboda je len krásne klamanie,
kým otrok zostane naveky občan?
S nádejou plášť si šijem znovu.
Ideál chránim, ticho tkám.
Slovo snáď zlomí väzbu z žiaľu
a srdce moje oslobodím tam.
Sloboda bojom večným je,
za ktorú krv predkovia preliali.
Duša moja slobodne žije,
rozum stráži, čoho sme sa vzdali.