Zlaté slnko na nebi žiari,
kvety rozkvitli, zasadené z jari
a vzduch je plný omamnej vône,
občas búrka vypustí zúrivé kone.
V dlaniach dní sa chvíľa blesne,
zlatý prach, v slnku svieti presne.
Lúky sa vlnia v tichom šume,
teplo doznieva v sladkom dátume.
Jazerá zrkadlia azúr nebies,
tajomstvo hlbín ukryté pre dnes.
V korunách stromov vtáctvo spieva,
pieseň leta, ktorá doznieva.
Na lúkach bzukot hmyzu znie,
v srdci lásky tajné snívanie.
Motýle tancujú vo vzdušnom balete,
farby citov v žiarivej palete.
Ale i leto raz svojho konca dosiahne,
lístie zo stromov pomaly opadne.
Slnko už tak silno nebude hriať
a chladnejšie vetry začnú fúkať.
Až opäť zlaté slnko na nebi zažiari
a kvety rozkvitnú, zasadené z jari,
budeme tešiť sa na krásne leto,
spoločne, láska, navždy s tebou, detto.