Prachom bola zaviata,
v zabudnutí ticho tlela.
Vôňou nového dňa zakliata,
na krídlach nádeje preletela.
Do srdca sa vlámala,
v snách šepce mi,
na osude si krídla zlámala
a teraz blúdi medzi nami.
Odpoveď čaká, to ja viem!
Kým odvaha vzlietne smelá,
krídla opäť rozprestriem,
a odpoveď zaznie celá.
Už nieto smútku ani strachu,
len prázdny list a tichá noc.
Z osudom hrám partiu šachu,
víťazstvo vráti dávnu moc.
Nepoddám sa sile temnoty,
nedopustím, aby navždy spala.
V každej piesni nájdem jej noty,
kým sa jej duša opäť usmievala.
Slnko hladí líce snov,
hlas tvoj z diaľky ku mne znie.
Nádej kvitne, krásou novou,
šťastie časom odpoveď prinesie.
Lebo viera je plameň jasný,
čo prežiari každý smutný deň!
Spolu ju nájdeme, zázrak krásny
a zložíme z nej nový, šťastný sen!
Jozy, konečně to mám: jestli já jdu ve svých dílkách kolikrát až na prapodstatu svých myšlenek, vzpomínek, zážitků atd. a občas u toho protáhnu čtenáře pořádně temnou jeskyní :o), tak ty jsi světlonoš křídel, kyslíku v plicích a naděje. Vyslanec a básník lásky. Rastaman, jehož dílkům by slušel kabátek reggae ještě víc, než těm mým.
20.09.2025 16:44:42 | JiSo