Keď pršíš ty

letný deň okolo rieky

rozhodí známe vône

zaklonená hlava

koketuje s oblakmi

prskance vody

slnku drzo

vyplazujú jazyk

kým sa naozajstne rozprší

kopčiská v diaľke menia farbu

zo zelenej

na tmavo-modro-šedú

to čo sú za lesy?!

pomoooc!

trošku som ti zmokla

potrebujem vysušiť

balíš ma

ako malé bábo

do osušky s rožtekom

hľadáš skrýšu

kde nemá prístup žiadny lejak

prší len tvoja neha

ponorená do medu