dvadsiaty ôsmy rok

Dvadsaťosem

číslo, ktoré sa v tebe udomácňuje

ako vták v korunách rán.

Už vieš, že bolesť sa dá niesť

ako voda v dlaniach

nie navždy,

len dovtedy,

kým sa nerozsvieti nový deň.

Posledné roky,

tie tiché záhrady plné tieňov,

učili ťa dýchať aj vtedy,

keď sa listy nehybne držali vetra.

Každá rana bola malý zárodok svetla,

každý pád

premena tmy

na pevný koreň.

Teraz,

keď sa otvára nový kruh,

cítiš,

ako sa v tebe prebúdza mäkkosť,

ako zima odchádza

z vnútorných polí tvojho srdca.

Rok,

ktorý prichádza,

bude mať chuť medu

a dotykov,

bude plný rúk,

čo zostávajú,

a hlasov,

čo volajú sa domov.

a láska 

nie tá hlučná,

ale tichá,

rastie v tebe

keď už konečne

prestávaš bojovať s dažďom.