poď ku mne pomôžem ti zabudnúť
nie navždy aspoň nachvíľu
bolesť zo straty blízkej bytosti
po kvapkách budeš dlho vstrebávať
len zlomok zármutku vo mne utopíš
podaj mi ruku podíď bližšie
budeme spolu blúdiť hľadať sa
mám mnoho cestičiek
v mapách veršov zamlčaných
viem nezablúdiš ani tak
keby predsa povediem ťa sama
nie skratkou tou najdlhšou
je plná nežných prekvapení
zadýchaš sa rád
vo svetielkujúcej tme bezhraničnej slasti
kde človek zomiera a zároveň sa rodí
nezadržateľný okamih na večnosť túži povýšiť
znova a znova po ňom prahne
tam kdesi dušiam mŕtvych
na dosah sa priblíži
pomodlime sa zaňho poprosíš