Hanba

Hanba

Slza už vyschla na líci,
spev stratil ozveny svoj hlas,
pod ťarchou kníh na polici
prach zanechal svoj čas.

Hnev ako oceán v hrudi vrie,
pokoj mi kradne, mlčí v tichu.
Myslí si, že všetko vie,
jedovatý had v dychu.

Ó, láska, prečo práve ty?
Zničila si krehký svet?
Rozfúkala si všetky dni!
Pero padá, nedopísaných viet.

Recitovanie AI