Hlas strateného

 

Za názor sa nestrieľa

spálené hánky, odreté kolená

pri pádoch sa stráca viera

je toho už proste veľa

a veľa z nás sa zo stratena

už nikdy nevrátilo

 

nad hlavou svištia guľky

a víri sa prach

oči plné nečistôt, obrazov, spomienok

dohorieva knôt, šíri sa strach

niekde tam v duši

keď skúšam sa modliť,

tak ten Najvyšší akosi mlčí

 

keď čítaš tieto slová,

počuješ hlas strateného,

strateného, strateného

táto báseň nie je ako nová,

ako pieseň ktorej nerozumieť

ale vedieť o čom je,

aj keď doznie, stále trvá

ako maľba, nepochopená na stene

čaká kým si ju všimnete

 

za názor sa predsa nestrieľa!

za čokoládu do basy

ale rozkrádanie štátu je OK

niekedy jedno slovo

je viac než sto viet

preto láska, prosím nezhasínaj,

aj naďalej mi na tej ceste svieť

ešte ťa potrebujem, ešte hej

veriť v dobro a hovoriť čo si myslím

aj keby ma za to čakal trest

 

keď čítaš tieto slová,

počuješ hlas strateného,

strateného, áno...

hlas strateného,

zraneného,

poučeného

hlas, ktorý nezastavia tanky

ani lži politikov

pretože ešte stále plný snov

hľadám to šťastie, šťastie navôkol

pretože byť šťastný v smutnej dobe

nie je hriech

a aj keď závisť je zabijak

nedovolím aby doznel smiech,

smiech v mojich očiach,

tá iskra

čo znamená jedného dňa,

jedného dňa zistia