premietam posledný rozhovor
nemám si čo vyčítať
trpezlivo som počúvala
nemala snahu utekať
to ty si sa lúčil
unavený zoslabnutý neistý
v obavách
čo čaká v nemocnici
prečítam niečo z mojich básní
ponúkla som
voľakedy si tak veľmi o to stál
nie moje
nemám na to myšlienky
keď sa vrátim
potom
nebolo a nebude viac
zostala som toľko dlžná
či nie?
viem len
ak odíde niekto
kto ma veľmi miloval
zoberie so sebou aj štipku lásky
a svet ma bude mať
o ten kúsok menej rád
...dnes poprvé nevim, jak reagovat
ten zámotek smutku je tak velkej, že úplně pohlcuje všechno hezký a optimistický, co bych chtěla říct...
moc bych ti teď chtěla napsat něco do úsměvu, ale už jsem na světě nějakej ten pátek, tak vim, že vždycky ten úsměv nejde
sestřičko, ten život, ten někdy *JE* a někdy je...
17.12.2025 22:08:35 cappuccinogirl