Dážď nás drží pod hladinou
nedokážeme vyplávať,
sme na dosah, a nechávame
naše oči rozprávať
snažíme sa vynoriť
nejde to,
nejde dlhšie takto žiť
mraky sa rýchlo hýbu,
tancujú na oblohe
odkrývajú slnko, a
jeho lúče sa lámu
pod hladinou,
na našej mokrej koži
oči kričia, prsty sa dotýkajú
teda len končekmi,
sme na dosah
oči mlčia, už sa neboja
pritiahnem ťa k sebe
pod hladinou tesne oproti
hľadíme si do očí
z rozbúrenej rieky
vznikol pokojný tanec
keď naše pery
stali sa niečím
prsty prepletené
bozk otvoril hladinu
vyplávali sme nad ňu
a dýchali
jeden pre druhého
mračná sa rozpŕchli
a slnko pohladilo
na mokrom tele
nežný vánok
hral sa ti s vlasmi
a ja...
a ja som bol šťastný