pamätám

A cítim to

presne tam

—

(kde sa telo

pamätá skôr

než jazyk)

—

tam

kde to bolo

vtedy, keď

jar ešte len

skúšala svoj hlas

a kvety

sa hanbili

vyjsť do lúčov

prvého slnka

 

v ušiach

Beton Hofi

rytmus cudzieho mesta

ale srdcom

— — — — — —

srdcom si mi

spieval ty

potichu

len

ako pohmkávanie

do vetra

— — —

kolená

odreté

nie od pádov,

ale od prosieb,

ktoré sa tvária

ako každodennosť

 

legálne

nie som

Panna Mária

neviem niesť

bez dotyku

bez odpovede

 

zober ma

— (zober) —

do náruče

prečo ti musím

vrátiť kľúče

od nášho života

kov v dlani

chladný

ako jedno malé

rozhodnutie

— —

vzťah

nie sú len

tie fotografie,

ktoré sa zmestia

do spomienky

je to aj robota

neviditeľná, neplatená

bez prestávok

—

tebe sa nechce

odrobíš

svojich osem hodín

presne

na minútu

potom sa náhliš

do lona

dôverne známych pachov

istoty,

ktorá sa nič viac

nepýta

 

pracovať ešte potom

na nás

na medziach

na tichu

to je vraj

vý-sa-da

iných

—

dotyk

- diaľok

blízkosť

- obrazoviek

ja tu

— — — — — ty tam

a medzi nami

len signál,

ktorý vypadáva

ako sľub

povedaný

unavenými ústami .. . .