ticho má ostré hrany

vietor

prišiel bez otázok

a zobral so sebou

to, čo si povedal

ľahko

ako keď sa zhadzujú

kabáty

na jar

 

pre teba

to boli len slová

vzduch v pohybe

nič,

čo by sa nedalo

odložiť

alebo vrátiť

ja som ich počúvala

hĺbkou duše 

každé jedno

slovo

sa zarezalo

nie hlučne,

ale ako dýka,

ktorá presne

vie kam

 

sľuby nekrvácajú

hovoril si

a vietor ti dal

vždy za pravdu

len ja som ostala

s otvoreným miestom

tam, kde malo byť

niečo pevné

rok odišiel

a ty tiež

 

ja sa učím

žiť

s tým,

čo vo mne zostalo

keď slová

odídu

ticho

má ostré hrany