Hlava zdvihnutá

 

Hlava zdvihnutá,

ďalšia chvíľa minutá

koľko ich ešte človek má,

koľko ich mám,

neviem, neviem fakt

preto hlava zdvihnutá

a som vážne rád

že som dnes tu,

že píšem, dýcham

a vidím svetlo, tmu,

mraky, hmlu, lásku

tlieť v očiach človeka,

cestu k snu, mapu

spálenú, obhorené pery

nežnosť bozkov a objatí

a kúzlo tej noci

 

pocit slobody v zajatí

aj na zlomeného

sa jedného dňa šťastie obráti

 

hlava zdvihnutá,

ďalšia chvíľa minutá...

 

koľko ich ešte človek má...

 

oh,

hlava zdvihnutá, zdvihnutá

už sa neospravedlním

za to, že som uveril,

že som sa stal ním,

tým človekom, ktorým

hovorili, že sa nestanem,

dnes viem, že uspejem

na krku už necítim slučku,

na krku tridsaťjeden karátov

jeden a milión zázrakov

 

hlava zdvihnutá

nie je to pýcha ale hrdosť

ťažko sa zvyká, viem

že za vlastnou hviezdou putujem

a že si už verím, že som to nevzdal

a dnes robím čo milujem

za čo ďakujem, z celého srdca

milovaným aj tým čo súdia

aj keď ani jeden z nich nie je sudca

započul som šepotom: No tak, vráť sa

tak som sa vrátil, vrátil k sebe

hlava zdvihnutá,

hlava zdvihnutá

 

dnes viem, že raz pochopím

to, čo dnes ešte nechápem

a poletím, raz poletím

za šťastím, za láskou,

a budeš tam čakať ty...