Po všetkom

Picháš

si pýcha
čo sa nezadýcha
so svedomím ako slon
čo beží maratón
aj keď ti za pätami
nehorí

kričíš na mňa do hory
aj keď nemám záujem
o ozveny a rozhovory
si anjeli
aj netvory
aj chlieb čo sa presolí
aby viac bolel
keď ním hádžeš

našľapujem skúpo

opatrnosti nikdy nie je dosť
pretože ničíš pre radosť
a ťaháš z klobúka
tri Vratkove zlaté vlasy
čo si nerozdala chudobným

úsmevy meníš na hnevy
hnevy za výlevy
a chlievy
sú plné teba

natieraš mi na chleba
hlavu
aby som na ňu padol
ešte viac

nechcem ťa

to radšej odídem na mesiac
viac chtiac než nechtiac
na Mesiac
nech vieš že stále odrážam slnko

a ty tu buď sama
vymlátená slama
prázdna ako tlama
bojovníka
ktorého nezaujíma
čo káže Dalajláma

nie som dobrý
a súcit mi je odporný
ako zvieracie porno
tak idem rovno
k čertom
pre vrece
nech ťa prihodím do pece
plnej kriku

už ťa však pred sebou
nezachránim
ani keď mi príde ľúto
že za to všetko môžem ja

aj keď sme v tom boli pridlho obaja