Štát

 

 

 

                      ŠTÁT

 

 

 Nadovšetko milujem 

 svoju rodnú krajinu, 

 štátu vernosť sľubujem, 

 hoc má nejednu slabinu.

 

 Štát náš veľmi moderný 

 vyvíja sa veľmi rýchlo, 

 a ja, jeho člen pokorný, 

 dojatím ma v srdci pichlo.

 

 Vôkol samí žobráci 

 zadlžení do smrti, 

 politici - babráci, 

 žiadny kšeft im nesmrdí.

 

 Predávajú vlastných ľudí 

 za vysoké provízie, 

 plané sľuby, ľud to nudí, 

 budúcnosť tu bez vízie.

 

 Utekajú mladí preč 

 čo najďalej z tejto diery, 

 ak ovládajú cudziu reč, 

 dáva im to nádej viery.

 

 A tí čo tu ostanú, 

 oľutujú čoskoro, 

 veriť štátu prestanú, 

 na útek už neskoro.

 

 Za pár šupiek makajú, 

 štát na daniach všetko strhne, 

 alebo sa flákajú, 

 na šikmú cestu mnohých vrhne.

 

 Mnoho mladých na nete 

 vlastné telá ponúka, 

 aká hrôza, poviete, 

 no múdre robiť otroka ?

 

 Detí sa vraj málo rodí, 

 štát sa tomu čuduje, 

 ono to však tak už chodí, 

 ľahko sa len mudruje.

 

 Učitelia, sestričky, 

 žiť vraj máte zo vzduchu

 a roľníci maličkí, 

 neklesajte na duchu.

 

 Pre roľníkov z dediny 

 podpora sa nenájde, 

 pre investorov z cudziny 

 dotácia sa hneď nájde.

 

 Zamestnancov držať v šachu, 

 núkať nízke výplaty, 

 poddaní sa trasú v strachu, 

 niet nad bežné útraty.

 

 Okrem áut už ničím iným 

 nevieme sa uživiť, 

 ťažko veriť slovám silným, 

 že právo chceme oživiť.

 

 Mafia tie chápadlá 

 rozťahuje čoraz väčšmi, 

 myšlienka ti napadla, 

 treba k nej byť viacej priečny.

 

 V novom roku vyššie dane, 

 až ťa strasie od ľaku, 

 osočenie, darček za ne, 

 ako čeliť útlaku ?

 

 Zvolávajme na slávu 

 našim cteným zbojníkom, 

 vystrojme im oslavu, 

 márny plač nad pomníkom.

 

 Reči plané, ľúbivé, 

 v médiách sa líškajú, 

 výsledky biedne, mizivé, 

 ich kontá plné výskajú.

 

 Podobnosť však so Slovenskom 

 ozaj čisto náhodná, 

 veď v tom našom kraji rajskom 

 dnes hostina svadobná.

 

 Pozvaní len vyvolení, 

 dobre sa zas nažerú, 

 hoci nikým nevolení, 

 zas len sebe naberú.

 

 A ľud biedny, a ľud prostý 

 vrchnosť svoju miluješ, 

 hanba tebe, keď si sprostý, 

 že za pánov bojuješ.