Na Lune sú dve-tri dohromady
miesta pre mňa ako stvorené
najkrajšie z nich je Lacus Gaudii
od sĺz radosti skropené
je sivou škvrnou ako iné
všade drť skál a púštny prach
zvlažím ho skraja na plytčine
s nemým úsmevom na perách
viem, k Zemi ľpieš, k jej realite
bez ambície prísť na Mesiac
azda len pri mesačnom svite
pošleš bozk vzduchom.. chcem snáď viac?