Vtáčí spev je tu jediný zvon,
a v listoch šumí dávny sen,
zabúdam na mestský zhon.
Tu rastie nádej, nový deň.
Tu ticho lieči, v duši mier,
zelená sieň, môj prechodný dom,
útek zo sveta, kde čas nemá smer
kde vtáčí spev je jediný zvon.
Listy pod nohou, plné schránok ,
čas tu plynie v rytme prírody,
adresát: les, šumivý vánok
stráca sa na vlnách pohody.
Koreňov sieť mi zemou prúdi,
silu a pokoj v hlbokom tichu,
les chrám, od Boha, pre ľudí
modlitbou listov, v jemnom vdychu.
No prechod je to, dobre to viem,
návrat ma čaká, zo sveta hôr,
no v srdci si nesiem lesný sen,
a spomienku na vtáčí zbor.
Raz vrátim sa, ak budem mať síl,
s pokorou tichou v tieni stromov tam,
kde som prechodne kedysi žil
a nájdem pokoj, večný chrám.
To je skvělá adresa, i když přechodná. Ona ta civilizace si nás občas vyžaduje, volá, ale naše kroky stejně nejraděj směřují k mechovejm cestičkám, co, příteli?:-)*
22.07.2025 19:09:55 | cappuccinogirl