Kde je chyba

Chýbaš mi. Píšem, ti vtedy..
Keď klamem, samému sebe, vraj chcem byť sám.
Vždy píšem : Chýbaš mi! S usmevom, a vraj som rád.
Chýbaš mi, adresujem ti.
Zamyslím sa, nad pojmami odosielateľ a adresát.
Či tieto listy píšem, vlastne ja.

Keď chcem byť v tichu, píšem slovom.
Mám ťa rád.
A keď som veselý, hľadím len z okna.
Som tak znaveny, či sa mi už nechce smiat?
Aj keby som nemal cit. Poviem vždy len, chýbaš mi a Mám ta rad...
nič iné sa ani nedá čakať.

Hľadím na svoj odraz...
A v zrkadle vidím veci trochu inak, akoby naopak.
Zdam sa v ňom sam sebe dokonalý. A čo mi vlastne spati dojem.
Vlastne, (ty?) môžem sám seba milovať?

Len keď idem spať, a zelám Dobrú noc, tak myslím
jak ovečky čo počítam, zmiznú niekde v tme.
A koľko krát bude ešte obom nám,
štebot vtákov sprievod dobrých rán.