Do gotickej veže
zamkol som si dušu
každé dieťa vie, že
neodolám vzrušu
bez duše sa flákať
ako večný tulák
aspoň sa po mlákach
ciest mi neufúľa
tam vo veži kvočí
šťastná ako blcha
že už do nej z očí
nebude popŕchať
ani z mojich očí
spod Tvojich rias ani
možno tak o rôčik
zhoja sa jej rany
v objatí sôch svätých
bude na liečení
bez jedinej vety
prázdnych slov bezcenných
čučí v lochu dutom
tá nešťastia kôpka
kdekto mi za chrbtom
na čelo si klopká
dušu som si schoval
do gotickej veže..
o rok ako nová
naspäť, do manéže
...asi tú láskavú Tvár nehľadáme na tom správnom mieste... gotické katedrály, móóóc krásna báseň!
28.05.2008 09:40:00 | waterlily
pěkná :) některým slovům, přiznám se bez mučení - nerozumím :) ale i tak je pěkná :) děkuji
05.05.2008 18:31:00 | blue
-ujela mi ruka, dostal jsi jen tip...ale Ty víš, že tahle básnička je moc dobrá i na ST...nádhera...
03.05.2008 19:47:00 | Simísek