Ten spadol z Mesiaca, veď nič nevie
hlúpy jak poleno, práchno v dreve
ako ho mohli takto stvoriť
treba ho z hlúposti odmoriť
alebo asi riadne zmlátiť
nič nedostáva a stále platí
všetky nezmysly z ciest pozbiera
v hlave mu vŕta čierna diera
keď sa zaľúbi, nevie o tom
bozkávať sa vie ak, tak s fotom
taký drúk ozaj na posmech je
keď potom plače, týždeň neje
neje týždeň a ani nespí
čmára po plotoch v noci kresby
srdiečka šípmi prebodnuté
zmúdrie až na poslednom súde
ak ani tam sa nespamätá
ten dutý bambus a popleta
pošlú ho odtiaľ svinským krokom
liečiť sa naspäť na zem šokom
keď spadne z neba párkrát dole
nabúcha lebku si do vôle
nožno nakoniec úspech príde
a zobudí sa v neolite