Tma je, nič nevidím
voda tu kvapká
mne z toho nehrabe
ak, tak len hrabká
doma som v jaskyniach
vždy, keď sa zaľúbim
z ľadovej vody mám
triašku až po zuby
nehľadám východ von
blúdim skôr zo zvyku
nieto už žiadnych z úst
slov v mojom slovníku
z hlavy mi myšlienky
zvoľna sa stratili
aby sa z čiernej tmy
nikdy nevrátili
pred kým a prečo som
zo svetla utiekol?
nespomínam si sám..
(ak chceš, tak klikni scroll)
Pro mne také smutná báseň, je potřeba znovu najít cestu a smysl vyjít na světlo. Začít znovu žít a radovat se. Básenka je myšlenková, pocitová...
02.12.2008 13:45:00 | NikitaNikaT.