čaj
na lžičce rozpálené,
krvavá rána
u temene
hráz rybníka,
plná bezhlavých
stromů
kočka,
co utíká,
a vrací se domů
je sodovkou
bez bublin,
komikem
zn.Splín
mnohá i jediná,
radostně proklíná to,
čím se stala
žena
ta
milovaná…obávaná…proklínaná
Mnohá..ale nikdy ne stejná ;-)
13.03.2009 21:37:00 | Chancer