Anotace: ...
S každým sypotavým výkrikom
sa bolestne rostrasiem,
nechty zarývajúc do parkiet,
cítim vlhkú čiernu zem.
Hľadám dôvod
v pokusoch zabudnúť,
bez odhodlania,
začínam dlhú púť.
Slzy stratili zmysel,
zostal číry strach,
a letmná spomienka
na úsmev na perách.
Hlasy sa blížia z každej strany,
splývajúc v jeden desivý tón,
a zmyslom celkom opantaný,
túžbou skončiť,robotom
odovzdať nadvládu,
nad vlastnými myšlienkami,
bezstarostne,túlať sa
strojom ovládaný.
Hůů, až mám strach :)). Hrozně moc se mi líbí slovenský jazyk a takle v básničkách jěště mnohem více. ST:))!
23.03.2009 19:43:00 | Teereezkka
odemě máš st...za a) je to skvělé a za b) už vlastně nemám co dodat:-)
23.03.2009 18:11:00 | Lady Carmila
to ne...nechci být robot...a nad myšlenkami můžeš zvítězit, to nevíš? :-))
23.03.2009 18:06:00 | shakespeares
Uff, dosť smutné a drsné.. ale dobré verše!
Prajem však kopec inšpirácií na veselšie básne! ;)
22.03.2009 21:25:00 | lennerka
Stojí to hodně námahy, (t)řídit vlastní myšlenky a být sám sebou, být vůbec něčím..ale od toho tu přece jsme ;-)
22.03.2009 20:32:00 | Chancer