Trň spálil lúč mojich očí,
stávam sa tieňom,
čo žiaľ a smútok budí...
Prázdnom zapĺňa temnotu duše,
ten je jej otcom,
ten čo za to môže...
Oheň ma nepáli,
úsmev lesk vytráca.
V srdci krv neprúdi,
chuť dýchať sa stráca...
Suchý je dážď,
svetlo je chladné
a bez teba,
moja ruža,
vodou vadne...