Túžba

Anotace: Jedna z básní,ktoré vznikajú,keď mám takú divnú náladu,ktorú nijako neviem popísať...

Túžba
Prečo slnce osvetľuje zem?

Nechaj ma,teraz nemôžem....

Prečo v noci svieti mesiac?
A hviezdy,jeho družičky?
Blikajú na nebi ako ohníčky...
Kto každé ráno zahasína hviezdy?
Veď je to krásne,len sa pozri!

Hovoril som ti,teraz nemám čas!

Prečo nikdy nepočúvaš môj hlas?
Veď okolo teba sú stovky krás!

Keď výde slnko spoza hôr
Keď fúka vietor v korunách stromov
Spievajú vtáci a voda zurčí,
na tej kráse by si nechal oči!

Prečo v zemi padá sneh
a ja chcem vidieť ten ďaleký breh?

Prečo je tá túžba v mojom srdci
a nedá mi spávať v noci?

Vieš,to je túžba...čo v našich srdciach drieme...
a prebudí sa ,ak sa rozhodneme.
Je to túžba po mori a jeho vlnách
túžba po lesoch a ich zelených sieňach.

Nevieš si predstaviť,aká je to bolesť,
nedá sa utíšiť,nepomáha ani lesť,
len chladný vietor vo vlasoch a tvári
a myšlienka,že raz odídem do dialí.

Nejde ju utíšiť...
môžeš le odísť....
Ta ,kam ťa ťahá tvoje srdce,
za ďaleké,zelené kopce.
Ku moru!Kde biela čajka kričí
Do lesa!Kde múr stromov sa týči...
Do jaskýň!Kde počuť len ticho...
Do dolín!Tam nežije už nikto...
Len to ti zostáva,moja dcéra,
mystická túžba sa v tebe prebudila....