Dážď

Kvapka po kvapke
steká po oknách,
príjemne šuští, uspáva,
dážď sĺz...
On mi pomáha.

Pohladí na tvári,
do vlasov vletí...
je ten jediný, čo pochopí vzlyky,
čo pochopí nekonečný plač.

Bez dáždnika oddám sa mu
nechám nech ma objíme,
pohladí na srdci.
Zastaví krv na rukách,
na chvíľu a povie DOSŤ,
radšej ma poteší,
dopadá na viečka, poláska, uteší.

Preto mám rada dážď...
... je ako moje zrkadlo smútku...