Depresia

Keď seba hľadám
a objavujem svet.
Keď snažím sa
to celé nejak
zniesť.

Keď zabudnem,
že čosi zlé tu bolo.

Vtedy príde zas.

Prejde tak ticho okolo.

A ja viem, že
moja snaha zbytočnou bola.
Že tá, čo sa smútkom volá,

je tu zas.

Vracia sa vždy
zas a znova.

Zas dochádzajú slová,
ktorými by som ju vyhodila.

Von.

Preč.

Ďaleko.

A viem, že dnes večer
s ňou opäť budem ležať
v posteli.

Ba to, čo som si myslela, že nás oddelí,
obrátilo sa horko proti mne.

A ako tiché, chladné kamene
objímajú ma jej ruky.
No už neberiem to ako muky.

Už som si asi zvykla.

Tak vitaj, milá,
sadni si.


Tak ako vždy.