Gaštany

Anotace: Posledný rok si prechádzame všetci ťažším obdobím na aké by bol človek zvyknutý, okrem osobných problémov, zničených vzťahov, skúškami života... bojujeme aj so samotou ktorú karanténa spôsobila...

Prekonali sme rok,
prešli sme letom, a zastavili v zime,
nevedno či niekto z nás spraví ešte krok,
či sa posunieme, či tu niečo z nás nezhynie.

Ak som ten kto vyhorel, zmeníme sa v prach,
a ak sme tí ktorý stratili smer,
ostane len hnev, a strach,
a v tejto hre, je na konci len ďalší krach, v páse prehier.

Nemal som toľko odvahy, odísť s úctou v tichu,
odísť tak aby o mne nebolo žiadneho slichu,
A tvoj pohľad ostal namaľovaný ako portrét na stene,
v očiach smútok, v hlave plamene.

Ak som zomrel, nechoď prosím sa rozlúčiť na posledný deň,
preklínajúc moje srdce, zabúdajúc na môj smiech,
ochladí sa ako na jeseň,
ktorú postupne vystrieda snech.

Zbierali sme gaštany, zbierali sme sny,
niektoré na budúcnosť, niektoré na výhry.
Ak som ten kto mal odísť, tak som odišiel,
a ak nie, zrejme náš čas nadyšiel.

Nemal som toľko odvahy, odísť s pravdou na jazyku,
toľko odvahy túlať sa s tebou na javysku.
Dostali sme slzy, dostali sme smiech,
zrejme každý môj úsmev, každý bol hriech.

Vieš veľmi dobre, že som nechcel byť ten zlý sen,
že som sa snažil, tak ako len smiem.
Nemal som však v sebe toľko sily, odísť s vierou v mojom srdci,
a tvoja strana mizne v diaľke, v húšti.

Ak som pre teba mŕtvy, tak prečo tieto hry?
Prečo sa ukázať, a kaziť iným sny?
Keď som bol slabý, ten úsmev mi dal sily,
dnes som nejak chabý a plný viny.

Ale ak som ten kto odišiel, preklínaj moje meno v tichu,
nech je ho počuť po vánku,
vyslovuj ho bez nejakého vzlyku,
nech ho ľudia počujú ako uspávanku.

Chcel by som byť ten, kto kedykoľvek odíde,
no stále ma niečo k tebe viaže.
Niekedy život ľudí rozdelí, cesty rozíde,
silné púta medzi skrotenými kvetinami, vierou rozviaže.

Rád by som sa vrátil, domov keby som našiel cestu,
rád by som sa vrátil, keby som vedel ku ktorému miestu.
Môžeš prekliať moje meno, želať si aby som prišiel,
ľutovať bolesť a strach ktorý z toho vzišiel.

Každý večer k tebe hovorím, šepkám po tichu,
sledujem hviezdy, a spomínam, ako mám vo zvyku.
Vždy ti budem chýbať,
či budeš v bdele sedieť, alebo v ležme spať.

A ak som ten kto ťa skrotil len na pár chvíľ,
ten vďaka komu sme chvíľu boli plný síl.
Ten kto vytvoril to púto a všetko spojil,
chcem byť ten, kto ten zámok zlomil.


Nemal som v sebe toho dosť, na to odísť s pokorou,
plný pocitu, akoby som bol pohromou.
Ak som ten kto je na vine, vina je aj na tvojej strane,
obaja vysiac na jednom lane .

A ak som ten kto spôsobil to more chýb, ktoré nás tak ničí,
budem ten ktorého tieň, na pamiatku sa týči.
Chceli sme byť tí, ktorý vyhrajú túto vojnu,
ostali sme prázdny, veriac koncu svojmu.

A ak som ten kto mal umrieť,
ten kto mal posledný deň, posledný krát slnko uzrieť,
chcem byť ten kto zažne večer hviezdy na nebi,
ten vďaka komu, mesiac na svojom tróne zasvieti.

Preklínajúc svoje chyby,
spomínajúc na tie naše.
Šeptajúc tvoje meno do vetra, a vidieť nás bez viny,
spomínajúc na to čo naše životy k sebe viaže.
Stále schovávam naše gaštany...