Hodinu po polnoci

Hodinu po polnoci
v rytme mĺkvych zvonov,
rozkníše deravá noc
šialenstvo moje,
keď padám do náručia zeme
a srdce mi dokonáva.

Zbavený ťarchy,
studeného kovu
skrz-naskrz prebodnutý
jazykom plameňa
žeravým lukom bleskov
kým nepadne slza kamenná.

Súzvuky tváre
vďaka perám i zrkadlám
možno sa dočkám anjela
ak nie, nik si nespomenie.
O kamenné srdce
bude mi ťažšia zem.

Anjel môj,
podľa fotky ma hľadá,
čo ponúka tichý hrob
pod ťarchou kríža
pesničkami cifrovaná,
odletela duša do žuly.