Zbohom priateľ

Zbohom priateľ

Znie tichý zvon,
jeden život zaniká
klusom vraníka
cvála k hviezdam napokon.

Čas už nemeria
cestu dookola,
od bolesti oči bolia
mať tak krídla z páperia.

Život ti, len tak preletel
v srdci počujem tvoj hlas,
kým osud nedobehne aj nás.

Zbohom buď priateľ!

Zbohom buď priateľ!

Priateľ!

V ušiach mi umieračik zvoní
a pravdu povediac
bojím sa ho ešte viac
než divých, splašených koní.

Zástup kráča k tvojmu telu
chceli by sme ti venovať
spomienku malú darovať
tichú, celučičkú celú.

Od rodiny, ktorá sa súži
v tento smutný deň
dokiaľ nám horí žitia pochodeň

uplakané ženy, tvrdí muži.

Zbohom buď priateľ!

Zbohom buď priateľ!

Priateľ!