Môcť byť malým dievčatkom pri tebe,
mať bláznivé nápady,
môcť zviesť ťa pri mesiaci.
Závidím tvojim perám,
že dotýkajú sa v tichosti seba,
keď stíchne deň a ty ľahneš si k spánku
mlčíš v prázdnej postreli už ani
sny neprichádajú, nieto ešte ty.
Moje myšlienky sú mŕtve,
ako kvety vo váze
pozvoľna zabúdajú že žili, niekedy.
Odchádzam, z myšlienok na teba,
nie je to až taká katastrofa,
mohlo byť horšie.
Mohla som ťa milovať,
privriem dvere,
či v nich budeš alebo nie.
Už nečakám, vzdávam svoju nádej,
na dotyk, či trochu nehy
odchádzam do samoty v sebe...
Sladkobolná a jímavá báseň. Je to těžké rozhodnutí, ale člověk by nikdy neměl ztratit sám sebe. Tolik ti rozumím.
15.02.2026 18:40:37 PIPSQUEAK