Pobehaj

                         POBEHAJ 

 Každý štvrtok zavčas rána 

 lesom trieli pobehaj,

 vstáva skoro ako vrana,

 len si, kamoš, zabehaj. 

 Potok potu dolu tvárou,

 úsmev vskutku skysnutý,

 zahalený tmavou chmárou 

 až ku dnu síl stisnutý.

 Po tráve aj po nečine,

 strieda rôzne terény,

 čo je tomu na príčine,

 že v ušiach čuje sirény?

 Nedbajúc na muky strašné 

 ponáhľa sa kamsi v diaľ,

 zvyknutý na cesty prašné,

 potláčajúc horký žiaľ.

 Tretia míľa ubehla 

 bez pocitu trpkosti,

 slina v krku zabehla,

 istý závan horkosti.

 Ako si tak beží horou 

 polonahý, bez trička,

 pozorujúc lesných tvorov,

 prásk do tváre vetvička.

 Od bolesti kriví ústa,

 vychŕli aj nadávku,

 hromobitia zaraz spústa,

 pobehaj za padavku?

 Milý bežec, to nič nie je,

 by sa horšie nestalo,

 v diaľke medveď, ojoj, zle je,

 fňukanie hneď prestalo.

 Pustiac sa on rýchlo v nohy 

 opreteky beží preč,

 aký to chlap dlhonohý,

 od úľaku stratil reč.

 Hvízda víchor kolom uší 

 štramákovi švárnemu,

 v tejto chvíli bežec tuší,

 verí v koncu zdarnému.

 Ťarbák macko kašle naň,

 prehral rannú naháňačku,

 popreháňa radšej laň,

 či v dedine psa aj mačku.

 Fešný bežec kráľom roka 

 trofej cennú preberá,

 ignorujúc koment soka,

 ktorý si ho doberá.