K sedemdesiatke

K sedemdesiatke

Už je vo mne vlhko, slizko.
Hlavu skláňam hlbšie, nízko
v padnuté prsia.

Vidím, hľadím na strnisko.
Čerňou, suchom do oka blyslo
plevy zaslzia.

Nehybno je či vetristo?
Jeseň sa náhli cez strnisko
v zadymenej hmle.

Sivý oblak, tlak je nízky,
oblohy vrak, čierne misky
bez dna. Bezvetrie.

Prvá brázda vyoraná,
na nej sedí čierna vrana
hľadá zrno v nej.

Brázdy k brázdam pribúdajú
tam hľa vrany sa zlietajú
k hrude mazľavej.

Babie leto sa v slnku blyslo.
Víno zreje, nezakyslo
v sudoch obruči.

Dlhá jeseň chryzantémam
šepká čosi k láske témam
v teplom náručí.

I v decembri, v priazni zimy
praje život v teple klímy.
Strom, krík zapučí.


Anna Vodičková
Autor annav, 18.11.2017
Přečteno 510x
Tipy 6
Poslední tipující: Iva Husárková, Frr, Philogyny1
ikonkaKomentáře (2)
ikonkaKomentujících (2)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře

stvol světla kéž vypučí..........:-D ST*

18.11.2017 15:27:45 | Frr

mám ráda slovenštinu a ráda v ní čtu... :)

18.11.2017 14:59:16 | Philogyny1

© 2004 - 2024 liter.cz v1.6.1 ⋅ Facebook, Twitter ⋅ Nastavení soukromí