Raduj sa duša moja

Raduj sa duša moja

Nazhromaždil si si plné komory,
zásoby poživne ako krt.
Prekliaty bruchom, potom poroby,
lopoty, trýzne...
Až kým príde smrť.

Raduj sa, duša, plesaj a sa teš.
Námahu rúk svojich spláchneš do stoky.
Sám seba ako ťarchu ponesieš
do hliny zeme, zmaru, prázdnoty.

Od prapočiatku dní v lone matky
z nej saješ silu, mladosť, krásu, cit.
Pre život. Aký? Dlhý? Krátky?
Aby si sám sebe všetkým mohol byť.

Denne sa vyprázdniš.
Včera, dnes, zajtra zas.
Ako strom naberáš letokruhy.
Nad priepasťou lietaš. Určite spadneš raz
v úpornej námahe uzrieť svetlo Dúhy.

Raduj sa, duša moja. Jedz a pi.
O čom je život?
Čo je vlastne život?
Premiéra večnosti či vtip hlúpy?


Anna Vodičková
Autor annav, 01.11.2018
Přečteno 434x
Tipy 5
Poslední tipující: Šípková Růženka, Rbb
ikonkaKomentáře (1)
ikonkaKomentujících (1)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře

Skvělá báseň, osvobuzující nejen půvabným jazykem, ale i svým významem.

01.11.2018 11:28:58 | Slav Milo

© 2004 - 2024 liter.cz v1.6.1 ⋅ Facebook, Twitter ⋅ Nastavení soukromí