Stratený ťah

Neznášam to, že sa vraciam k tebe
K dávno už partii odohratej
Neznášam pocit, čo nevymizol,
Čo nevedie po ceste správnej.
Ale je to naozaj až také nemožné?

Karty už boli rozhodené
Víťazstvo na dosah ruky
A potom si sa pridal do hry.
Zrazu stúpli moje nároky
Pretože si ich určoval ty
A ťažko sa iný im vyrovnal
Čo hľadal by si aké cesty.

Po chvíli to vzdal.
Vzdal a prestal bežať
Za cieľom čo si zvolil.
Teda bol to jeho cieľ?
Vlastne ani neviem.
Len sa zase utápam v prázdne
Kde jeden si nikdy nevyvolil
A druhý by miesto zaujmúť nemohol
Keď ťažobu hodnôt ľahostajne odvrhol.

Povedz mi, kedy skončí
Neustály kolotoč odchodov?
Kedy už konečne sa niečo rozhodne
Bez námietok
a bočných východov?