prvého prvý dvadsaťjeden kornútok

 

 

niekedy stačí len vypustiť

slzy

vykričať svetu aký je rozmanitý

/nespravodlivý/

opiť sa 

hypoteticky

vyskočiť z okna

a čakať na krajšie ráno

 

 

každú chvíľu opúšťam svoj domov

zabúdam

zabúdam

že od samého seba

sa odísť nedá

kamkoľvek pôjdem

ty si vo mne

ale u teba už nie je miesto

.

.

predstavujem si 

teba a mňa

na bežnom nákupe v tescu

niečo nesedí

chlad a 

vzdialenosť 

ktorá vedie ku mne

je nekonečná

..

ukončil si to skôr

ako som stihla povedať ti

"neopúšťaj ma inak zahyniem"

 

 

-