Slávik a kameň

Ticho v kroví slávik sedí,
Pieseň mu odniesla správa,
Že melódie jeho nie sú vítané,
Radšej nech hučí potoka riava.

I kameň vydáva pieseň svoju,
Počuje ju bežne len vyvolený,
Dnes však noty píše do piesku,
Koncertný mág, zaoblený.

Slávik sa kameňu prihovorí
"Čože ti hrdlo tak pozlátilo?"
"Vedomie, že môžem,
Virtuóz zabudnutý,
A hľa
Ako sa všetko obrátilo."

Kameň si spieva,
Slávik mlčí,
Oskar aj Luna sa čudujú,
S čím osud a sudičky,
Tie nevyspytateľné bludičky
V budúcnu znova vyrukujú.
Alebo nie oni?