Nestála

Som ako jarná rieka v horách,
Čo pomaly sa prebúdza k životu,
Len krehká vrstva posledného ľadu
Ma delí od nepoddajného vzduchu šepotu.

Som ako sviečka na polici,
Žiarim si len tak, potajme, smelo.
Len kovový prúžok chráni všetko,
Aby ohňom mojim nezhorelo.

Som ako hviezda čo padá z neba,
Ticho sa prebúdzam do sily.
Vstávam rýchlo, upadám náhle,
Však slová moje stenu prebili.

Som čo mám byť, znova, stále,
Pretvárka je moje meno,
Som len to čo vidieť chcete,
Čo kričí nahlas, avšak nemo.