NEDEĽNÁ ÚVAHA

Vinú sa prúdy vetra

obaľujú ma

do kašmírového svetra.

Som tmy nevesta

životom vedie hrboľatá cesta

jesenná láska je pekné klišé

najmä keď na vrchol

vystúpila ešte v lete.

 

Toľko pocitov,

toľko nových vnemov

nestíham, keď som s tebou

chcem ti umrieť v náručí

počúvať z nej ako potok zurčí

a nech život určí

či sa naše hrboľaté cesty

stretnú a pôjdeme spolu v ústrety

sľubovanému novému svetu.

 

Nikdy, nikde, s nikým

necítila som to, čo teraz cítim

vnútro mám sťa láva

pýtam sa sama seba či som krava,

že ma srdce zas ovláda

a hlava sa nechá...

Opustila ma všetka pýcha

moje rozhodnutia sú mi dýka,

čo mi pretne srdce na trikrát

a celý cyklus môže začať ešte raz.