Z JESENE

Hučí mesto

zurčí rieka

na ulici nieto

ani jedného človeka

chvíľa plynie ako má

vo vzduchu

ani jediná výstraha

Stromy hrajú farbou jesene

počasie hravo skúša,

čo ešte znesieme.

Všetko sa raz

ako tento oblak dymu

na sen rozplynie.

Rieka letí korytom

zmýva staré rany

a aj keď prúd naráža

o ostré hrany osudu

zubaté slnko

stále svieti nádejou 

spoza hory .

Osvetľuje dolinu,

zdiaľky počuť vlak

nesie ťažký náklad,

náklad menom život

nemá cieľovú rovinu

len blúdi krajinou

miestami živou,

miestami béžovou.