Kompas

 

 

 

                       KOMPAS 

 

 

 Ak vnútro duše zvádza zápas, 

 rieši vážnu dilemu, 

 východiskom z kaše kompas, 

 jasná cesta k milému.

 

 Každému sa občas stáva, 

 že ocitne sa na vážkach, 

 nervozitu z toho máva, 

 lavíruje v prekážkach.

 

 Mať tak kompas pri sebe, 

 život by bol gombička, 

 takto mám zas po chlebe, 

 nebudem dnes jednička.

 

 Veď z toľkého blúdenia 

 tvor už smutný, zúfalý, 

 dennodenné súženia, 

 bol som azda trúfalý ?

 

 Rozmýšľania hodiny, 

 či povedať áno, nie, 

 mysliac dobro rodiny, 

 zrelý len na zbláznenie.

 

 Už pri prvých náznakoch, 

 že zase problém kdesi tkvie, 

 ochorenie v príznakoch, 

 iba lekár radiť vie.

 

 Stojac smutne na rázcestí, 

 netušiac, že kadiaľ ísť, 

 chyba, že niet návestí, 

 neistým sa môžu zísť.

 

 Skúsiť cestu zlatú strednú, 

 možno vedie do raja, 

 iba samé dobro stretnú, 

 kam dôjdem, mi zataja.

 

 Vyvolenou dlhá púť, 

 cez hory aj šíre polia, 

 celé týždne krajom blúď, 

 až ťa nohy z chôdze bolia.

 

 Vytúžená odmena 

 za prekážky zdolané, 

 pre pútnika znamená, 

 na slávu mu volané.

 

 Púťou svetu dokázal, 

 idúc na dno svojich síl, 

 nebojácnosť ukázal, 

 zažil mnoho krušných chvíľ.

 

 Kompas, nástroj pomocný, 

 vedie bytosť do cieľa, 

 kto bezradnosťou nemocný, 

 k záchrane sa podieľa.