Zmätok

 

 

 

                    ZMÄTOK

 

 

 V dnešnej dobe modernej 

 samý chaos vládne svetu, 

 rozbláznenej, zákernej, 

 všade čuť len strohú vetu.

 

 Že rýchlo, behom utekať, 

 aby rástlo há dé pé, 

 niet už času nariekať, 

 bo ťa život vytrepe.

 

 Zarábať na všetkých frontoch, 

 najrýchlejšie zbohatnúť, 

 zárobok mať v čudných fondoch, 

 ku smotánke zapadnúť.

 

 Tváriť sa jak pupok sveta, 

 radiť druhým, mudrovať, 

 hoc len jedna holá veta  

 problémom je sformovať.

 

 Riešiť stále dokola 

 úradnícke nezmysly, 

 či najďalej preč z kola, 

 kašľať na ich výmysly.

 

 V našej zbierke zákonov 

 sa divá sviňa nevyzná, 

 toľko krokov, úkonov 

 zdravý rozum nepozná.

 

 Súdne spory, prieťahy, 

 právnici sa radujú, 

 na poctivcov zaťahy, 

 zbytočne sa čudujú.

 

 Človek v tejto špirále 

 pripadá si stratený, 

 odjakživa na mále, 

 systém úplne zvrátený.

 

 Byrokracia prekvitá, 

 oznámenia, výkazy, 

 až do špiku prehnitá, 

 nariadenia, zákazy.

 

 Vzniká chaos bez dôvery, 

 všetkým ľuďom na škodu, 

 vo svete plnom nedôvery 

 narúša nám pohodu.

 

 Koľko času, koľko nervov 

 mohli by sme ušetriť, 

 s o to ešte väčšou vervou 

 rany sveta ošetriť.

 

 Tak nám ľuďom, tak nám treba, 

 sami sme si za to vinní, 

 každý myslí len na seba, 

 človek, ten tvor úplne divný.