Nasiaknutá slnkom, nerozumiem tvojej tme

nie som ty

len stojím vedľa

odstrihli ťa

ako každé iné dieťa

musím si to pripomínať

keď nechtom

hĺbiš ďalšiu ranku

na ruke či na líci

vraj nič necítiš

zaceľujem otvor

po pupočnej šnúre

blatom lepím ďalší list

nech nebolia ani mňa

cez tvoje smutné oči

nesmiem vykrvácať

kto by ti potom zažíhal